1636
Majitelia bojnického panstva – Turzovci vymreli po meči.
1643
Kráľ odovzdal do dedičného vlastníctva Pavlovi Pálfimu panstvo Bojnice s kúpeľmi, Prievidzu s dvomi dedinami, ako aj dane tohto mesta.
1653
Po smrti Pavla Pálfiho celé panstvo spravovala jeho manželka grófka Františka Kuenin de Balassi a tá povolala do Prievidze jezuitov, aby pomohli pri rekatolizácii obyvateľstva. Po ich nepresvedčivom účinkovaní pozvala piaristov, ktorých poslaním bola výchova školskej mládeže.
1655
Vyhotovenie tzv. Kaninského kontraktu, podľa ktorého mesto bolo zemepánmi oslobodené od všetkých služieb, robôt a dávok a získalo právo predaja vína, za čo mali platiť 3000 zlatých a 1 cent vosku.
1674
Na pozemku prievidzského mešťana Lukáša Hlaváča sa ukončila výstavba piaristického kolégia s kostolom podľa projektov Antona Biberelliho.
1678
Kuruci z Tőkőliho protihabsburského vojska vtrhli do Prievidze, zničili množstvo domov, vydrancovali a požiarom zničili majetky mesta (mestský dom, starobinec, kostol so školou, pivovar), kláštor piaristov a domy samotných mešťanov. Pri požiari zhorela aj značná časť archívnych písomností mesta.
1705
Rákoci na nižemestských poliach dal popraviť cisárskych vojakov, ktorých držal v zajatí, ako odplatu za popravu kurucov v Trnave.
1709-1711
Prichádzajúce vojská prinášali so sebou epidémiu moru, ktorá zasiahla aj obyvateľov mesta.
1715, 1723
V dikálnych súpisoch sa uvádza, že viac ako 50% obyvateľstva sa zaoberalo remeslom alebo obchodom.
1740 – 1753
Budovanie piaristického kostola podľa projektov Hyacinta Hangkeho s interiérovými maľbami Jána Štefana Bopovského a barokovými sochami Dionýza Stanettiho. Kostol sa radí k najkrajším barokovým sakrálnym stavbám strednej Európy.
1753
V daňovom súpise Nitrianskej župy sa uvádza v Prievidzi 394 poplatníkov, z ktorých je 115 súkenníkov, 22 ševcov, 15 garbiarov, 15 čižmárov, 13 gombikárov, 12 mäsiarov, 9 krajčírov, 2 murári, 2 kováči, 2 truhlári, 2 kamenári, 1 zámočník, 1 povrazník a 1 košikár.
1765 – 1770
Zápas slobodného mesta Prievidza s bojnickým panstvom skončil vyhlásením pôvodných slobôd za neplatné a podriadením obyvateľov mesta pod zvrchovanosť Pálfiovcov (29. 8. 1765 – 7. 2. 1770).
1771, 20. apríla
Hajdúsi Nitrianskej stolice potlačili vzburu prievidzských žien a jej aktérky – Anna Kardošová, Anna Ripková, Helena Zvončárová, Zuzana Tomašovičová, Judita Balinová, Anna Frasťová, Judita Kremničanová, Eva Mečárová, Katarína Rendeková – boli potrestané palicovaním.
1771, júl
Panovníčka Mária Terézia nariadila Nitrianskej župe vypracovať dokument, ktorý zohľadnil práva zemepánov aj práva mesta.
Koniec 18. storočia
V meste vznikla manufaktúra na výrobu keramiky, ktorú si cenili najmä pre jej kvalitu.