Každé mesto je okrem svojej histórie tvorené aj dejinnými udalosťami. Jednotlivé obdobia sa nezmazateľne zapísali aj do života Prievidze a zanechali nezmazateľnú stopu. Na verejných priestranstvách nášho mesta je niekoľko zaujímavostí, ktoré nám v dnešných dňoch vystihujú ducha svojej doby. V Prievidzi stojí viacero dôležitých pamiatok alebo momentov, ktoré stoja za našu pozornosť. Prinášame niektoré z nich.

Legenda o prepojení chodieb kláštora so studňou zámku v Bojniciach

Pod celým areálom budovy kláštora piaristov sa nachádza sústava chodieb s klenbami. Pri vchode do ,,božieho hrobu“ je umiestnená maketa kostolíka v mierke 1:50. V sakristii sa nachádza otvor 1×1 meter, ktorý zrejme súvisí s chodbou vedúcou do podzemia kláštora. Traduje sa, že v týchto priestoroch bola zamurovaná monštrancia. Počas pôsobenia pátra Jozefa Bednárika sa pri opravách omietok našlo zamurované okno, kde sa pravdepodobne toto miesto nachádza. Chodby pod kláštorom sa rozdeľujú na dva smery. Prvý vedie pod terajší hotel Hubert a na Námestie slobody, druhý smer nie je presne identifikovaný. V Prievidzi i v Bojniciach je dodnes živá legenda o prepojení zámockej studne s chodbami prievidzského kláštora piaristov, ba dokonca až s chodbami pod Mariánskym kostolom. Chodby sa v týchto priestoroch nachádzajú, ale ich účel bol iný ako sa traduje. Slúžili hlavne ako únikové chodby v prípade hroziaceho nebezpečenstva pre ľudí nachádzajúcich sa v týchto objektoch.

Sgrafitová výzdoba na sídlisku Píly

Viete si predstaviť myšlienku galérie po celom sídlisku? V Prievidzi je to samozrejmosť. Sídlisko Píly ako najstaršie sídlisko v Prievidzi, patrí po architektonickej a výtvarnej stránke k unikátnym objektom na Slovensku. Je dokladom doby svojho vzniku (1950 – 1962), jej dynamiky, názorov na urbanizmus a miesto výtvarného diela v architektúre. Charakteristickým znakom výtvarnej výzdoby je sgrafitová výzdoba, úzko zviazaná s architektúrou. Na domoch sú fresky vo forme veľkých výjavov i domových znamení nad vchodmi. Sú tu ornamentálne i figurálne motívy, výjavy, ako banícka dychovka, tanečnice v krojoch, hrajúce sa deti, zvieracie motívy a pod. Na tvorbe sgrafít sa podieľala vtedajšia špička výtvarníkov z Prievidze i celého Slovenska. Sgrafitová výzdoba prievidzského sídliska, doplnená niekoľkými basreliéfmi a sochami, je v celoslovenských súvislostiach ojedinelá a má obrovskú výpovednú hodnotu.

Jedinečnú sgrafitovú výzdobu môžete vidieť priamo na bytových domoch a objektoch v rámci individuálnej prechádzky na sídlisku Píly v Prievidzi, odkiaľ si môžete prechádzku spríjemniť návštevou Mestského parku a pokračovať až do mesta Bojnice.

Mesto Prievidza ponúka verejnosti  interaktívnu hru Tajná šifra na sídlisku Píly, ktorá prepája zábavu, pohyb a spoznávanie kultúrneho dedičstva. Hra je dostupná prostredníctvom mobilnej aplikácie Mysterio a trvá približne 45 minút.

Zábavnou formou približuje históriu sídliska Píly a zároveň je súčasťou projektu, ktorého cieľom je upriamovať pozornosť obyvateľov i návštevníkov Prievidze na výnimočné kultúrne hodnoty tohto priestoru. Hra je vhodná pre rodiny s deťmi, školské kolektívy, aj individuálnych návštevníkov, ktorí si chcú užiť pohyb na čerstvom vzduchu a zároveň sa dozvedieť viac o histórii mesta. 

Lipy republiky

Pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny je pamiatka na rok 1968 a s ním spojený obrodný proces, vo forme vysadených líp, tzv. Stromov republiky. Akt sadenia sa uskutočnil 19. novembra 1968, výsadbu zabezpečil Miestny odbor Matice slovenskej v Prievidzi. Do súčasnosti sa pred vchodom do budovy zachovali len dva pôvodné exempláre líp, ďalšie dva boli odstránené a nahradené trojicami smrekov. V ich susedstve je aj jeden zaujímavý exemplár ginka dvojlaločného.

Sochy pred objektom kláštora piaristov

V roku 1963 bola pred piaristickým kostolom postavená socha Nepoškvrneného Počatia – Immaculata. Bola zhotovená z darov Sidónie Pálfiovej, bojnického prepošta, prefekta, kremnickej komory a drobných darcov. Vyhotovil ju kremnický sochár Dionýz Stanetti. Nápis na podstavci hovorí, že renovovaná bola v rokoch 1812, 1862, 1904 a 1936. sochu sv. Jána Nepomuckého (národná kultúrna pamiatka), pôvodne umiestnenú na západnej strane námestia v priestore pred dnešným obchodným domom Prior, vyhotovil v roku 1757 Dionýz Stanetti. Žiaľ v súčasnosti je značne poškodená.

Skotňa a prievidzské vinohrady

Hlboká úzka ulička Skotňa bola v stredoveku prístupovou cestou do prievidzského hradu. Názov možno odvodiť od toho, že sa tu nachádza nerovný terén s prudkejším sklonom. Podľa ľudovej povesti tento názov pochádza od skutočnosti ľahkého ,,skotenia sa“ – padnutia na prudkom svahu. V druhej polovici 17. storočia vinič pestovalo a hrozno viecharsky predávalo skoro 100 majiteľov vinohradov (kopaníc). Prievidzské vinice na kopaniciach predstavovali významný podiel chotára. Presne to dokladá tzv. perecká kniha samostatného cechu prievidzských vinohradníkov, vedená od roku 1681, zachytávajúca opisy viníc, majetkové vlastníctvo a voľby predstavenstva tohto, na Hornej Nitre jedinečného, spolku. Prievidzský vinohradnícky cech bol založený asi v 17. storočí. Vinice sa nachádzali na piatich viničných vrcholoch: Kopanice, Banská, Moštenica, Vystrkov a Lukovica. Ruku nad činnosťou vinohradníkov držali dvaja ,,peregovia“, predstavení cechu. Prievidzské vinice spustošili v 17. storočí Tőkőlyho vojaci a preto v nasledujúcom storočí prakticky vymizli z chotára. O kvalite prievidzského vína sa dozvedáme od Mateja Bela, ktorý sa o ňom nevyjadruje práve lichotivo.

Autor fotiek: Lenka Čeplová

Pivnica a dom ,,Nebo“ na konci Dlhej ulice

,,Nebo“ bol ľudový názov jediného poschodového domu v tejto najstaršej časti mesta. Zachovaná pivnica je vymurovaný skalný previs. Vchod do pivnice je opatrený štyrmi kamennými blokmi, usporiadanými do tvaru oblúka. Na oblúku je zachovaný nápis: ,,CURAVIT POLERECKI GORGY ANNO 1763“, v preklade ,,Postavil Polerecký Juraj roku 1763“. Senátor Juraj Polerecký sa uvádza v roku 1765 i s manželkou Teréziou Lemonyovou ako donátor oltára pätnástich svätých pomocníkov v piaristickom kostole. Rovnako je uvádzaný v súvislosti so vzburou prievidzských žien ako významný predstaviteľ mesta. Podľa ľudovej povesti sa traduje, že tu v pivnici bolo vyústenie legendárnej tajnej chodby vedúcej z kláštora piaristov, ba až z Bojnického zámku. Istý čas slúžila na uskladnenie tovaru prievidzskej Carpathie.

Rušňové depo

V roku 2005 bolo vyhlásené za národnú technickú pamiatku. Stavba sa nachádza na Bojnickej ceste č. 2. Bola vybudovaná v rokoch 1912 – 1913, rozšírená v roku 1938. Má charakteristické znaky architektúry železničných stavieb z obdobia počiatkov železničnej dopravy. So zachovaným technologickým vybavením je najzachovalejšou stavbou svojho druhu na Slovensku. Má pamiatkovú hodnotu ako významný dokument vývoja architektúry železničných stavieb a histórie železničnej dopravy na Slovensku. Je jedinou národnou kultúrnou pamiatkou na území mesta.