Viete si predstaviť myšlienku galérie po celom sídlisku? V Prievidzi je to samozrejmosť. Sídlisko Píly ako najstaršie sídlisko v Prievidzi, patrí po architektonickej a výtvarnej stránke k unikátnym objektom na Slovensku. Je dokladom doby svojho vzniku (1950 – 1962), jej dynamiky, názorov na urbanizmus a miesto výtvarného diela v architektúre. Charakteristickým znakom výtvarnej výzdoby je sgrafitová výzdoba, úzko zviazaná s architektúrou. Na domoch sú fresky vo forme veľkých výjavov i domových znamení nad vchodmi. Sú tu ornamentálne i figurálne motívy, výjavy, ako banícka dychovka, tanečnice v krojoch, hrajúce sa deti, zvieracie motívy a pod. Na tvorbe sgrafít sa podieľala vtedajšia špička výtvarníkov z Prievidze i celého Slovenska. Sgrafitová výzdoba prievidzského sídliska, doplnená niekoľkými basreliéfmi a sochami, je v celoslovenských súvislostiach ojedinelá a má obrovskú výpovednú hodnotu.
Jedinečnú sgrafitovú výzdobu môžete vidieť priamo na bytových domoch a objektoch v rámci individuálnej prechádzky na sídlisku Píly v Prievidzi, odkiaľ si môžete prechádzku spríjemniť návštevou Mestského parku a pokračovať až do mesta Bojnice.
Historické podrobnosti
Sídlisko Píly je vynikajúcim dokladom doby svojho vzniku, jej dynamiky z pohľadu architektúry, urbanizmu a názorov na miesto výtvarného diela v architektúre a zmien, ku ktorým v týchto oblastiach za veľmi krátky čas došlo. Architektúra a urbanizmus sídliska sú premietnutím trendov v politickej, hospodárskej či spoločenskej oblasti. Pri bližšom pohľade na architektonické a urbanistické stvárnenie jednotlivých častí sídliska vidíme, že napriek pomerne krátkemu obdobiu jeho výstavby, išlo z hľadiska architektúry a urbanizmu o mimoriadne dynamické obdobie, poznamenané meniacimi sa názormi na urbanizmus, stvárnenie stavieb, plošnú výmeru bytov, ale aj použité technológie.
Výstavba sídliska Píly sa delí na tri etapy: 1. Etapa – charakterizuje ju postupný prechod k sériovej výstavbe vo forme bezvýraznej architektúry, tzv. Holotypov. 2. Etapa – charakterizuje realizácia prvých ucelených súborov tehlovými technológiami. Z hľadiska urbanizmu ide o výraznú snahu o tvorbu mestských priestorov. 3. Etapa – začína sa experimentovať s montovanými (panelovými) stavbami a technológiou liateho betónu. Charakteristickým znakom výtvarnej výzdoby je, že sgrafitová výzdoba bola úzko naviazaná na architektonické prvky. Najčastejšie rímsy, či už s rovným, prípadne s polkruhovým výbežkom v ich strede. Prevažovali ornamentálne motívy, figurálne námety sa vyskytovali v oveľa menšej miere. Problematickým aspektom bola drobnokresba a teda nemožnosť vnímať obsah aj z väčšieho odstupu, čo by mala byť hlavná požiadavka na monumentálnu tvorbu v architektúre. Za istý prelom môžeme považovať rok 1956. Zároveň sa mení okruh autorov sgrafít, hoci po celý čas ostal pomerne uzavretý. Prvé obdobie patrilo Jozefovi Fedorovi, ktorému bola pridelená sgrafitová výzdoba 14 blokov, potom v rokoch 1956 – 1957 prevládala tvorba Ľudovíta Štrompacha. V lete roku 1956 sa kolektív rozširuje na krátky čas o Miroslava Marčeka a Milana Laluhu, o rok neskôr k nim pribúda Pavol Bley a dokončujú sa bloky v centrálnej zóne sídliska v okolí námestia. V roku 1958 je snaha zavŕšiť výtvarné dotvorenie sídliska. Na základe priameho jednania výtvarníkov s projektantom a investorom sa utvoril autorský kolektív pod vedením Pavla Bleya, v ktorom z pôvodnej zostavy zostal popri Bleyovi len Ľudovít Štrompach, naproti tomu sa kolektív rozšíril o Imricha Vysočana, Pavla Matejku a Pavla Maňku. Neskôr sa k nim pripojili ostatní autori: Mikuláš Klimčák, Milan Pašteka a Jarmila Pavlíčková. Sgrafitová výzdoba sídliska tak dostala nové impulzy a, v prípade Klimčákových sgrafít Rodina a Pieseň, je jedným z najpozoruhodnejších diel – a vďaka lineárnej štylizácii čitateľných aj z veľkých odstupov, čo je jedna z hlavných požiadaviek na monumentálnu tvorbu. V roku 1958 sa uzatvára krátke ale mimoriadne dynamické obdobie necelých štyroch rokov (1955- 1958 ), počas ktorých sa sgrafitová výzdoba prievidzského sídliska realizovala. Svojím rozsahom je v celoslovenských súvislostiach ojedinelá a má obrovskú výpovednú hodnotu.
Viac sa o sídlisku môžete dozvedieť aj v rozhlasovej relácii RTVS.