Zaujímavá výstava v Prievidzi
Môžete sa tešiť na typickú Šormanovu tému “ŽENY” na precízne spracovaných fotografiách. Ponúkne “Nový druh”. Turcel vystaví prevažne ucelené súbory obrazov. Jeho témou sú “hodnoty” ako také. Obrazy doplní o inštaláciu a trojrozmerné diela v interiéri galérie, ale aj v exteriéroch prievidzských námestí.
Na vernisáži ponúkneme výnimočné víno v exkluzívne hriešnej edícii a ochutnávku piva uvareného tradičným spôsobom v prvom prievidzskom pivovare po roku 1771…
…počas výstavy umiestni výtvarník Roman Turcel dva objekty do verejného priestoru a prepojí tak dve prievidzské námestia a Art galériu.
Prvý objekt nazval “Socha slobody” na Námestí slobody. Toto námestie “stráži” od 1951 roku partizánka z dielne akademického sochára Rudolfa Pribiša. Nový pohľad na ňu, ktorý ponúka Turcel z nej robí sochu slobody.
/objekt v tvare panela s akýmsi kukátkom – priezorom cez ktorý sa divák pozrie na Pribišovu sochu a puška, ktorú partizánka drží vedľa nohy sa mu vyfarbí na bielo – ako symbol toho, že o slobodu nie je treba bojovať zbraňami, ale každodenným postojom k životu. Dielo zároveň pripomína históriu Námestia slobody, podľa ktorého je pomenované./
Druhý objekt má možno na prvý pohľad kontroverzný názov “Mier”, keďže ide o vyše trojmetrovú pušku umiestnenú medzi Mierovým námestím a Art galériou. Vystihuje však celkový koncept.
/Plastika v tvare pušky bielej farby je hlavným symbolom objektu Sochy slobody. Dielo prepája Sochu slobody z Námestia slobody v Prievidzi s Mierovým námestím a priestorom Art galérie, v ktorej je nainštalovaná predmetná výstava.
__________________________
text na Soche slobody:
Námestiu v Prievidzi dominuje pomník padlým v SNP. Zrejme sa naň práve pozeráte. Vytvorili ho v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia architekt Štefan Lukačovič (1913-2001) a akademický sochár Rudolf Pribiš (1913-1984).
Námestie bolo v meste vždy Hlavným a tak sa aj volalo.
No, počas rokov nieslo mnohé mená. Napríklad v roku 1898, keď zavraždili cisárovnu Sissi ( Alžbetu Bavorskú – Habsburskú) bolo pomenované Alžbetiným.
Po zániku monarchie nieslo meno prezidenta Masaryka.
Keď zomrel Andrej Hlinka v roku 1938, dostalo meno Hlinkovo námestie.
Po skončení II. svetovej vojny (4.4.1945) sa krátko hrdilo názvom Námestie slobody.
To však “upresnila” propaganda a stalo sa Stalinovým námestím.
V roku 1964 sa stalo Námestím 4. apríla a krátko po Nežnej revolúcii (1989) opäť dostalo meno NÁMESTIE SLOBODY.
V roku 1951 sa na svoje miesto postavila PARTIZÁNKA (bohyňa víťazstva Niké totiž nevyhovovala vtedajšej ideológii), nepochybne v tom čase takáto žena bola vnímaná ako symbol slobody…
Dnes sa na dávnejšie syboly pozeráme inak, a to je aj dôvod existencie tohoto objeku.
Výtvarník roman turcel aktuálne ponúka, svoj, pohľad na Sochu partizánky na námestí. …bez nejakého priameho zásahu, či dehonestácie diela predchodcu. (2016)
Nazýva ju SOCHOU SLOBODY!
Autor: Roman Turcel