Týždeň mozgu

Kampaň sa vo svete prvýkrát uskutočnila v roku 1996 a dnes sa do nej zapája vyše tisíc partnerských organizácií. Tento rok je kampani venovaný týždeň od 10. do 16. marca 2025. Podľa Federácie európskych neurovedných spoločností (skr. FENS), tohtoročná téma znie: „Mozog v akcii: spoznajme naše lepšie kognitívne funkcie“. Na Slovensku koordináciu aktivít kampane zabezpečuje Slovenská Alzheimerova spoločnosť s ďalšími partnermi vrátane ÚVZ SR a RÚVZ v SR.

Zopár faktov, čo vieme o ľudskom mozgu

Ľudský mozog:

• obsahuje cca 80 – 120 miliárd neurónov, ktoré umožňujú myslieť, pohybovať sa, vnímať svet a i.;
• váži asi 1,4 kg a tvorí len 2 % hmotnosti tela, no riadi všetky telesné funkcie;
• na svoju činnosť potrebuje veľa energie – denne spotrebuje cca 115 gramov glukózy a tretinu prijatého kyslíka;
• sám necíti bolesť, keďže neobsahuje receptory bolesti;
• neustále pracuje, aj počas spánku spracováva informácie a ukladá ich do dlhodobej pamäti;
• v 80 % ho tvorí voda, preto je citlivý na dehydratáciu.

Čo škodí mozgu?

Nášmu mozgu škodí napríklad:

• nedostatok pohybu a sedavý spôsob života;
• nedostatočný alebo nekvalitný spánok;
• slabé sociálne kontakty a dlhodobá samota;
• dlhodobý stres a psychický tlak;
• nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie či užívanie iných návykových látok;
• negatívne myslenie, ktoré môže viesť k chronickému stresu.

Výživa pre mozog

Zo zložiek a potravín, ktoré majú podporný vplyv na činnosť mozgu, vyberáme nasledovné:

• vitamín E – nachádza sa, napr. v rastlinných olejoch, orechoch, semenách, avokáde;
• antioxidanty – vitamíny A, C, D, E a K, napr. v ovocí a zelenine;
• omega-3 mastné kyseliny – napr. v lososovi, sardinkách, makrele;
• tmavozelená listová zelenina – ako napr. špenát, kel, mangold;
• strukoviny – stabilizujú hladinu cukru a dodávajú energiu;
• čaj, horká čokoláda, káva v primeranom množstve – podporujú sústredenie;
• dostatok vody – hydratácia je kľúčová pre dobré fungovanie mozgu.

Krátkodobá a dlhodobá pamäť

1. Krátkodobá pamäť slúži na rýchle zapamätanie si informácií na krátky čas – od pár sekúnd do niekoľkých dní. Má obmedzenú kapacitu. Naraz zvládneme si zapamätať len asi 7 položiek (napr. čísel, ako telefónne číslo, číselný kód, resp. zopár slov ako nákupný zoznam, mien či v kombinácii slov a čísel). Ak sa informácie pravidelne neopakujú, rýchlo sa zabudnú.
2. Dlhodobá pamäť uchováva informácie na mesiace, roky alebo dokonca na celý život. Umožňuje nám spomenúť si na dôležité zážitky, naučené vedomosti alebo automatické činnosti, ktoré vykonávame bez premýšľania. Delí sa na:

• procedurálnu pamäť – pomáha nám vykonávať naučené pohyby, ako je napr. chôdza, bicyklovanie, písanie či šoférovanie;
• epizodickú pamäť – uchováva naše osobné spomienky, napr. prvý deň
  v škole, rodinná oslava či dovolenka;
• sémantickú pamäť – obsahuje všeobecné znalosti, fakty a významy slov, napr. to, že Paríž je hlavné mesto Francúzska a i.

Dlhodobá pamäť sa posilňuje opakovaním a aktívnym používaním informácií.

Niekoľko spôsobov ako si zlepšiť pamäť

• vnímanie viacerými zmyslami a učenie sa „vlastným štýlom“ napomáha ľahšiemu zapamätávaniu si informácií;
• prepojovanie nových poznatkov s už známymi zlepšuje ich uchovanie v pamäti;
• pravidelné opakovanie a obmedzovanie rušivých vplyvov posilňuje sústredenie;
• kvalitný spánok pomáha mozgu lepšie spracúvať a ukladať informácie;
• akceptovanie chýb ako súčasť učenia napomáha predchádzať stresu a podporuje motiváciu;
• využívanie mnemotechnických pomôcok robí učenie efektívnejším.

Mozog je ako sval – čím viac ho trénujeme, tým bude lepšie fungovať.

Pracovné listy s úlohami na precvičenie mozgu na stiahnutie:

(pdf, 484 kB)

(pdf, 502 kB)

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky