O pamiatkach mesta Prievidza sa podrobne dočítate aj v online časopise o architektúre Daibau:
Trojičný stĺp:
V 18. Storočí kňaz Ján Podolan dal v severnej časti námestia postaviť Trojičný stĺp (1739). Stĺp vyhotovil Dionýz Stanetti. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie. Na jeho ozdobných medailónoch sa zachovali nápisy „…k úcte Najsvätejšej Trojice pre najbližších a svojich“, „Aby hrozný mor a vojna obišli mesto a ľud, nech so zbožným želaním sa naplní.“ Reštaurovaný bol v rokoch 1992 – 1995.
Meštiansky dom:
Budova je situovaná na Námestí slobody, je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako nehnuteľná kultúrna pamiatka a je vo vlastníctve mesta. V Meštianskom dome na Námestí slobody je aktuálne situovaná Galéria Imricha Vysočana. Galéria je organizačnou zložkou Kultúrneho a spoločenského strediska v Prievidzi a jeho cieľom je prezentovať históriu mesta a najmä umelecké diela prievidzských profesionálnych i amatérskych umelcov – maliarov, grafikov, sochárov, umeleckých rezbárov, ale aj fotografov či ostatných umelecky zameraných osobností.
Súsošie sv. Cyrila a Metoda:
V dobe novej aktivity Matice slovenskej po roku 1989 vznikla myšlienka výstavby cyrilo-metodských súsoší na Slovensku. Z prostriedkov výťažku lotérie Miestneho odboru Matice slovenskej v Prievidzi odhalili súsošia v Prievidzi, Kútoch, Komárne a cyrilometodský kríž v Bardejove. Výber súsošia zo 14 návrhov sa uskutočnil 15. apríla 1997, vysviacka a odovzdanie modelu prievidzského súsošia Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Banskej Bystrici – Badíne. Súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda bolo v Prievidzi odhalené dňa 4. júla 1998. Šúsošie je dielom akad. sochára Stanislava Mikuša. Aktom odhalenia sa Prievidza stala prvým mestom na Slovensku, v ktorom bola takýmto spôsobom vzdaná úcta solúnskym bratom – vierozvestcom.
Piaristický Kostol Najsvätejšej Trojice:
Zakladateľkou tohto stavebného a urbanistického diela bola grófka Františka Pálfiová. Výstavba sa začala v roku 1666. Na tejto mimoriadnej stavbe sa podieľali desiatky domácich remeselníkov, moravskí, sliezki či rakúski majstri. Dokončená bola pod vedením rehoľného staviteľa H. Hangkeho v rokoch 1743 – 1750. Piaristický Kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie dostavali a vysvätili v roku 1753. Pred očami mestečka sa tak udial výnimočný architektonický počin nadregionálneho významu. Dnes je jedným z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. Pri vstupe do kolégia sú stĺpy s iónovou hlavicou, charakteristickou dvoma stočenými volútami (laický názov baranie rohy). Vchod do kostola je vyzdobený stĺpmi s korintskou hlavicou, ktorých ozdobou sú rozvinuté akantové listy v radoch nad sebou vytvárajúce dojem kvetu a nad nimi dve volúty. Oba štýly majú pôvod v antike.
Pomník padlým v SNP:
Kultúrnou pamiatkou je i Pomník padlým v SNP stojaci na Námestí slobody. Pomník bol postavený v roku 1948 na počesť obetí druhej svetovej vojny. Autorom tohto diela je architekt Štefan Lukačovič a akademický sochár Rudolf Pribiš. Reliéf je vytesaný do pieskovca, zobrazuje účastníkov povstania – ženu a roľníkov s vojakmi, partizánmi, ich veliteľom, celkovo 7 osôb. V reliéfe sú znázornení aj neodmysliteľní pomocníci vo vojne a to kone. Na okraji pamätníka je umiestnený vysoký, hranolovitý stĺp so sochou ženy, ktorá predstavuje symbol slobody. Dňa 29. augusta, počas sviatku Slovenského národného povstania sa každoročne organizuje akt na počesť SNP a ľudí, ktorí v ňom položili svoje životy.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie:
Kostol z 13. storočia stojí na Mariánskom vŕšku v severovýchodnej časti mesta. Pôvodne bol súčasťou hradu doloženého listinou Ladislava V. z roku 1276. Po zániku hradu v roku 1321 existoval pri kostole benediktínsky kláštor, založený palatínom Leustachom z Jelšavy. Opustený kláštor a kostol s opevnením v 15. Storočí prebudovali karmelitáni, ktorých povolal do Prievidze Laustachov syn Juraj. Keď v roku 1430 získali karmelitáni pápežskú odpustkovú listinu, kostol sa stal pútnickým miestom. K „milostivej“ soche Panny Márie z konca 15. Storočia (dnes na hlavnom oltári z roku 1721) sa veriaci obracali s prosbami a modlitbami. Pútnictvo celkom nezaniklo ani počas pôsobenia reformácie. Po vypovedaní evanjelikov z mesta a opätovnom prevzatí oboch kostolov katolíkmi v auguste 1660 bola mariánska púť slávnostne ustanovená na 15. Augusta. Na Mariánskom vŕšku sa dodnes konajú nedeľné púte k sviatku Nanebovzatia Panny Márie, patrónky kostola. Hlavný oltár je barokový, ambitový z prvej štvrtiny 16. storočia. Bočný oltár je barokový z konca 17. storočia.
Kostol sv. Bartolomeja a slnečné hodiny:
Ranogotická svätyňa kostola sv. Bartolomeja potvrdzuje, že vznikol koncom 14. storočia. Patrónom kostola, farnosti i mesta sa stal apoštol Bartolomej – patrón garbiarov. V roku 1678 kuruci zariadenie kostola zničili. Pri ohni sa zrútila strecha a ťažko sa poškodila veža. Kostol bol opravený v roku 1698. Pri oprave ponechali pôvodnú vežu celú, len ju obohnali masívnymi vonkajšími múrmi, ktoré sa v 3 stupňoch zužujú k vežovej ochodze pod hodinami. Loď kostola prešla mnohými zmenami. Dve bočné kaplnky pochádzajú z 15. storočia. Z pôvodného interiéru kostola sa zachoval pozlátený gotický pacifikál, pozlátený gotický kalich a strieborná gotická kadidelnica. Najkrajšou pamiatkou je monštrancia Jána Korvína, ktorá patrí medzi prvé monštrancie u nás vôbec. Na prelome 18. a 19. storočia bol vchod od Necpal zamurovaný, v súčasnosti je tu Boží hrob. Nový vchod bol vybudovaný z južnej strany, kde sa vytvoril väčší vstupný priestor, ktorý súčasne slúžil na pobyt žobrákom, preto mu zostalo pomenovanie ,,žobráčňa“. Asi v tom istom čase bol vedľa vytvorený výklenok ,,Umučenia“. Z ochodze okolo veže kostola hlásnik oznamoval čas, pozdvihoval myseľ občanov, plašil nočných výtržníkov a hlásil prípadný požiar. Začiatok služby ohlasoval zvonením. Toto zvonenie bolo signálom na skončenie dňa. Krčmy sa zavierali a páriky prichytené po tomto zvonení sa považovali za rušiteľov verejnej mravnosti. Hlásnik príchod každej hodiny oznamoval spevom verša nábožnej piesne na každú svetovú stranu, pričom vystríhal mešťanov pred neopatrným zaobchádzaním ohňom. Službu končil ranným zvonením, ktoré bolo súčasne signálom začiatku pracovného dňa. Na kostole sa nachádzajú južné vertikálne slnečné hodiny a sú z roku 1662. Majú pravouholníkový tvar, ciferník je delený po štvrťhodine od 6. hodiny rannej do 6. hodiny večernej. Číslice sú rímske. Nápis ,,FILIOLI, NOVISSIMA HORA! MDCLXII“ vo voľnom preklade znamená: Miláčikovia odbila hodina, Synáčik najnovšia hodina alebo význam s výstrahou Synáčikovia (vaša) posledná hodina. V roku 1957 pri renovácii kostola boli pod omietkou objavené vonkajšie stredoveké fresky z roku 1532 s biblickými výjavmi z pôvodnej vonkajšej výzdoby kostola, prekryté neskoršími renesančnými. Čas vzniku premaľby dokladá chronogram slnečných hodín. Ich stav však nedovoľoval renováciu a preto boli zakryté omietkou.
Rušňové depo:
V roku 2005 bolo vyhlásené za národnú technickú pamiatku. Stavba sa nachádza na Bojnickej ceste č. 2. Bola vybudovaná v rokoch 1912 – 1913, rozšírená v roku 1938. Má charakteristické znaky architektúry železničných stavieb z obdobia počiatkov železničnej dopravy. So zachovaným technologickým vybavením je najzachovalejšou stavbou svojho druhu na Slovensku. Má pamiatkovú hodnotu ako významný dokument vývoja architektúry železničných stavieb a histórie železničnej dopravy na Slovensku. Je jedinou národnou kultúrnou pamiatkou na území mesta.
Pamätník SNP:
Pamätník SNP na Banskej je venovaný obetiam oslobodzovacích bojov počas II. svetovej vojny. Je majetkom mesta Prievidza a bol zhotovený a osadený v roku 1991 ako pamiatka na oslobodzovanie Prievidze, ktoré sa začalo práve v týchto miestach na Banskej. Autorom pamätihodnosti je akademický maliar a prievidzský rodák Pavol Bley. Pamätník je zhotovený z vápencovej kamennej hmoty, zvanej opuka. Na pamätníku je umiestnený text: „Postoj chvíľu a nezabudni. V týchto miestach padlo v boji proti fašizmu v dňoch 15. 9. – 19. 9. 1944 trinásť slovenských vlastencov. Milujte našu krásnu zem, kde človek, rozkvitnutý ker, pod hviezdami práce v náručí chráni mier.“
