Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Neskororománsky kostol (národná kultúrna pamiatka) bol postavený okolo roku 1260 na mieste hradiska, pod ktorým ležala osada Prievidza spomínaná v roku 1113. Slohové prvky Mariánskeho kostola ukazujú na románsky pôvod. Ak sa berú do úvahy dobové zvyklosti, tak prievidzský hrad a kostol tvorili jeden objekt. Novú funkciu získal po príchode karmelitánov, ktorí prišli do mesta po roku 1383. Mesto malo už kráľovské výsady, ale podľa dobovej zvyklosti nebolo ozajstným mestom, ak nehostilo školskú kazateľnú alebo žobravú rehoľu. Karmelitánom nestačili malé priestory kostola a preto okolo roku 1400 začali so stavbou kláštora. Románsky kostol karmelitáni prestavali v gotickom slohu. Kláštorná budova sa nezachovala, pôvodné sú pozostatky niekdajšieho opevnenia a skoro všetky jeho bašty. Bašty ohradeného múru boli neskôr prestavané na kaplnky. Ich súčasťou sú aj otvorené spovedelnice, lebo kostol sa v polovici 18. storočia stal pútnickým miestom. Z interiéru kostola sa zachovala iba stredoveká socha Panny Márie z druhej polovice 15. storočia. O zániku kláštora karmelitánov sa nevie nič, posledná zmienka je z roku 1529. Zánik kláštornej budovy naznačuje, že ich likvidácia bola násilná. Zeme kláštorného majetku tvorili polia tzv. Dlhých zemí, kde je dnes zachovaná lokalita ,,Kláštorská studnička“, ako aj rybníky na lokalite Lukovica, ako zdroj stravy v období pôstu.
Opis pôvodného hradiska
Nájsť miesto, kde stál Prievidzský hrad, sa už asi nikomu nepodarí. Najpravdepodobnejšie stál na Mariánskom vŕšku, teda tam, kde stojí doteraz kostol aj so zvyškami bášt a opevnenia. Existenciu hradu Prievidza dokazujú písomné pramene. V roku 1276 prešiel do vlastníctva Adoriána, neskôr menil majiteľov. Konkrétnejší údaj o hrade pochádza z roku 1289, keď ho spravoval Peter z rodu Hunt-Poznanovcov. Spolu s bratmi sa spreneveril poslaniu správcu kráľovského hradného obvodu a preto z poverenia panovníka hrad dobyl zvolenský župan Mikuláš a správcom sa stal Matúš Čák. Po dočasných zmenách za vlády Ondreja III. sa hradu definitívne zmocnil v roku 1308 Matúš Čák, ktorý menoval za kastelána Ladislava Pecha. Hrad a jeho panstvo po Čákovej smrti vrátil šopronský župan Omodej kráľovi, ktorý ho spojil s panstvom Bojnice. Hrad zanikol v rokoch 1321-1330. Po roku 1383 sa pri kostole usadili karmelitáni a materiál použili zrejme na stavbu kláštora, ktorý okolo roku 1560 zanikol. Mariánsky vŕšok je homolovitá vyvýšenina južne od Mariánskeho kostola a predstavuje bohaté archeologické nálezisko. Nálezy odkryli strážny objekt, pravdepodobne stredoveký (z 13.-14. storočia), s vyhliadkou do údolia Handlovky. Črepový materiál patrí do 13.-15. storočia. O niečo mladší je fragment renesančnej kachlice, tehlovina, zvieracie kosti a uhlíky. Pôvodný objekt možno súvisel so stredovekým kostolom. V sonde sa našiel tiež črep z 9. storočia zdobený vlnovkou.
Vyhliadka na Mariánskom vŕšku
Súčasťou nenáročnej prechádzky po parku Skotňa (vhodnej aj pre deti) smerom ku Kostolu Nanebovzatia Panny Márie sa môže stať Vyhliadka na Mariánskom vŕšku. Vyhliadka sa nachádza neďaleko kostola, chodníčkom popri lavičke, na ktorej kedysi oddychovali pocestní a bola obľúbeným miestom oddychu starých Prievidžanov a stretnutí mládeže. Vyhliadka ponúka výhľad na zelenú časť Prievidze a priľahlé mestské časti ležiace pod pohorím Vtáčnik, ktoré je z vyhliadky dobre viditeľné tiež. Je označená informačnými tabuľami, na ktorých sa návštevník dočíta, na čo sa práve pozerá a obsahujú aj zábery historickej Prievidze.