K 70. výročiu úmrtia profesora Jána Martina Novackého
Ján Martin Novacký sa narodil 11. novembra 1899 v Tvrdošíne. 1. januára 1909 sa s rodičmi a starším bratom Kolomanom prisťahoval do Prievidze, keď sa jeho otec Anton stal riaditeľom Berného (daňového) úradu. Maturoval na Kráľovskom katolíckom gymnáziu v Prievidzi v roku 1917, v čase, keď zúrila 1. svetová vojna. 16. augusta 1917 musel narukovať a dostal sa na taliansky front do oblasti ťažkých delostreleckých bojov v oblasti Udine a Montella na rieke Piava.
Po skončení vojny študoval na Filozofickej fakulte Maďarskej kráľovskej vedeckej univerzity v Budapešti (1918 – 1922) a na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v r. 1925. Získal kvalifikáciu na aprobáciu prírodopis – zemepis. Potom pôsobil na viacerých stredných školách a ako úradník na Ministerstve školstva a národnej osvety (1928 – 1935). V rokoch 1936 – 1938 bol riaditeľom Československého štátneho reálneho gymnázia Franka Sasinka v Prievidzi. Vtedy býval v riaditeľskom byte pri škole (dnes ZŠ na Mariánskej ulici), potom bývala jeho rodina v peknom veľkom dome na Bojnickej ceste č. 4. Z postu riaditeľa v Prievidzi odišiel, keď ho menovali za správcu Štátneho slovenského gymnázia v Žiline.
Keď začal pôsobiť ako stredoškolský profesor, bolo na Slovensku len málo slovenských profesorov a bol úplný nedostatok slovenských učebníc. Jedna z veľkých zásluh prof. Novackého je, že napísal tri učebnice botaniky pre gymnáziá a je spoluautorom ďalších jedenástich stredoškolských učebníc; niekoľko českých učebníc botaniky preložil do slovenčiny. Neskôr napísal aj vysokoškolské učebnice z oblasti botaniky a publikoval viacero vedeckých štúdií.
Po skončení 2. svetovej vojny bol v r. 1945 menovaný za docenta pre botaniku na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Keď sa v r. 1946 z tejto vysokej školy vyčlenilo štúdium poľnohospodárstva a lesníctva a bola ustanovená samostatná Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, bol ustanovený za jej prvého rektora. Tu vybudoval aj Ústav botanikya bol jeho prvým vedúcim. V roku 1950 prešiel na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a vzápätí na Prírodovedeckú fakultu, kde pôsobil ako vedúci Katedry botaniky. Prednášal na témy zo všeobecnej botaniky, z anatómie a morfológie rastlín, zo systematickej botaniky výtrusných rastlín atď. V r. 1950 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa Botanickej záhradyPrírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. V r. 1955 bol zvolený za predsedu Československej botanickej spoločnosti na Slovensku, bol členom Vedeckej rady Geobotanického laboratória SAV, členom prvej Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline, členom viacerých stavovských organizácií a odborných komisií a tiež členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom sv. Martine.
Zaoberal sa aj problematikou záchrany a ochrany mnohých prírodných území na Slovensku (viď publikácia Ochrana pamiatok nášho ľudu a prírody,1943) a bol členom komisie na prípravu vládneho nariadenia pre zriadenie Tatranského národného parku (TANAP), čo sa v roku 1948 aj podarilo zákonom zabezpečiť.
Ďalšou mimoriadnou zásluhou prof. Novackého je vytvorenie slovenského botanického názvoslovia. Vydal Slovenskú botanickú nomenklatúru (1954) a bol predsedom Terminologickej komisie SAV.
Zaoberal sa zbieraním a spracovávaním floristického materiálu a absolvoval botanické výskumy v mnohých oblastiach Slovenska. Z vedeckého hľadiska mal mimoriadny záujem o oblasť Reváňa a Kľaku v Malej Fatre, kde uskutočnil botanické výskumy najmä v rokoch 1936 – 1940. Výsledky svojich výskumov publikoval o. i . v štúdii Fytogeografický obraz Hornej Nitry.
Prof. Ján Martin Novacký mal s manželkou Katarínou, rod. Fischerovou štyri deti: prof. RNDr. Anton Ján Novacký (1933 – 2014), fytológ, entomológ, RNDr. Terézia Lindauerová – Novacká, CSc. (1935), farmaceutka, vedecká pracovníčka a vysokoškolská pedagogička, Doc. RNDr. Martin Novacký, CSc. (1939 – 2024), zoológ – etológ, vysokoškolský pedagóg; PhDr. Mária Novacká (1951), vedecká pracovníčka v oblasti dejín školstva, pedagogiky a prekladateľka.
Vysoké pracovné nasadenie sa prejavilo na zdraví profesora Novackého. Zomrel 19. augusta 1956 v Kúpeľoch Sliač vo veku 57 rokov na následky kardiovaskulárnej choroby. Pochovaný je v Prievidzi.
V Prievidzi 17.8.2026
PaedDr. Sylvia Maliariková
Fotografie: archív Márie Novackej
Iné zdroje:
PERNIŠ, Jaroslav. O prievidzskom gymnáziu. Banská Bystrica: OZ 100 rokov gymnázia v Prievidzi, 2019.
Fotografie k článku
