Pomoc ľuďom bez domova má svoje možnosti aj hranice

Mesto môže pomoc ponúknuť, nie vynútiť

Keď sa vo verejnom priestore objaví človek bez domova, často zaznie otázka: „Čo s tým robí mesto?“ Mesto má v tejto oblasti svoje kompetencie a zodpovednosť. Sociálni pracovníci ľuďom v nepriaznivej sociálnej situácii ponúkajú možnosti riešenia, sprostredkúvajú služby a pomáhajú pri vybavovaní dokladov, zdravotnej starostlivosti, sociálnych dávok či pri hľadaní vhodného zariadenia.

„Existujú však aj hranice tejto pomoci. Svojprávneho dospelého človeka nemožno prinútiť, aby ponúkanú pomoc prijal, nastúpil do zariadenia, podstúpil liečbu alebo zmenil spôsob svojho života. Rovnako nie je možné človeka vykázať z verejného priestoru iba preto, že je bez domova, je zanedbaný alebo svojím vzhľadom či hygienou vzbudzuje nevôľu okolia. Pokiaľ neporušuje zákon alebo pravidlá platné vo verejnom priestore, samotné bezdomovectvo nie je dôvodom na vykázanie,“ vysvetlila vedúca sociálneho oddelenia Jana Javorčeková.

Dôležité je aj to, ako pomáhame

Ochota pomôcť človeku v núdzi je prirodzená a potrebná. Aj forma pomoci však môže ovplyvniť, či človeku pomôžeme riešiť jeho situáciu dlhodobo, alebo iba zmiernime jej aktuálne dôsledky.

V Prievidzi pôsobia služby a charitatívne organizácie, prostredníctvom ktorých môžu ľudia bez domova získať jedlo, oblečenie, základnú hygienu či ďalšiu podporu. Odborná pomoc pritom môže ísť oveľa ďalej – jej cieľom je postupne riešiť príčiny a dôsledky nepriaznivej životnej situácie.

Preto nemusí byť vždy najvhodnejšou formou pomoci odovzdanie peňazí priamo na ulici, najmä ak človek zápasí so závislosťou. Podobne môže byť vhodnejšie nasmerovať človeka k dostupnej službe, než mu opakovane zabezpečovať všetky potreby priamo na mieste, kde sa zdržiava.

Cieľom je cesta k väčšej samostatnosti

Zmyslom nie je človeku pomoc odoprieť. Práve naopak. Pomoc by mala byť nastavená tak, aby vytvárala priestor na postupnú zmenu a motivovala k využívaniu dostupných odborných služieb.

Pomôcť preto nemusí znamenať iba odovzdať jedlo, oblečenie alebo peniaze. Niekedy môže byť účinnejšie nasmerovať človeka tam, kde mu odborníci dokážu ponúknuť komplexnejšiu podporu a hľadať s ním riešenie jeho situácie.

Bezdomovectvo nemá jednoduché riešenie

Bezdomovectvo je komplexný spoločenský problém, ktorý nedokáže vyriešiť samotné mesto ani jeho sociálni pracovníci. Súvisí so sociálnym systémom, zdravotnou starostlivosťou, dostupnosťou bývania, závislosťami, rodinnými vzťahmi a ďalšími okolnosťami.

Svoju úlohu preto majú samospráva, štát, zdravotníctvo, sociálne a charitatívne organizácie, verejnosť, ale aj samotný človek, ktorého sa nepriaznivá životná situácia týka. Pomoc má byť dostupná a ľudská. Zároveň by mala smerovať k tomu, aby človek dokázal postupne prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj život a podľa svojich možností sa stať samostatnejším. Preto popri otázke „Čo s tým robí mesto?“ má význam položiť si aj ďalšiu: „Pomáham spôsobom, ktorý človeka posúva k riešeniu jeho situácie?“