Adela trochu inak
V rámci cyklu ekonomických prednášok smevškole sa v pondelok 9. mája v Dome kultúry v Prievidzi uskutočnilo ďalšie podujatie. Pozvanie prijala moderátorka a glosátorka Adela Banášová.
Od začiatku sme boli nútení improvizovať. Pôvodný zámer bol zorganizovať prednášku, formát sa zmenil na besedu. Adele pravdepodobne viac vyhovovala. Povedala, že nie je zvyknutá prednášať, skôr jej svedčí voľný dialóg. Asi skúsenosti z jej povolania. Dovolím si vyzdvihnúť prácu nášho učiteľa, ktorý nás besedou sprevádzal a situáciu zvládol na výbornú.
Beseda prebiehala v pokojnom duchu, okoreneným o štipku humoru a to či zo strany Adely, alebo moderátora. Naši žiaci sú už na takéto spestrenie zvyknutí.
Ako prvý vyspovedal Adelu moderátor. Neskôr pridali otázky učitelia, žiaci a handy mikrofón začal blúdiť sálou. Diskutovalo sa o rôznych témach. Od Adelinho zamestnania, jej začiatkov, jej ekonomického myslenia, ekonomickej situácii či už na Slovensku alebo v Európskej únii, po otázku, či je vhodné ostať na Slovensku alebo odísť do zahraničia.
Dozvedeli sme sa, ako vyzerá jej bežný deň, že tých bežných dní má skutočne málo. Uvedomuje si, že by občas mala ubrať plyn a spraviť si voľno (že si ho zaslúži). Naspamäť odrecitovala svoj týždenný plán, študentom sa pravdepodobne zatočila hlava. Mne teda určite. Prezradila, že peniaze má rada, no nemíňa ich na drahé oblečenie. Rada si dopraje dobré jedlo alebo kvalitný odpočinok na dovolenke. Ak by som jej ekonomické myslenie mal popísať jednou vetou, znela by takto: „Ak do niečoho ideš a tvoj jediný cieľ je na tom zarobiť, tak pravdepodobne neuspeješ.“
Na mňa pôsobila ako vyzretý a vyrovnaný človek, ktorý vie, o čom hovorí. Špeciálne v otázke „Pracovať na Slovensku alebo odísť do zahraničia?“. Prekvapila ma zhoda názoru. Ja som bol totiž jedného času tiež zástancom toho, že odísť do zahraničia je tá správna voľba. Môj názor sa zmenil, a tak ako Adela povedala (parafrázujem), „Samozrejme, je ľahšie odísť do zahraničia, kde už všetko je, no treba budovať tu, kde ešte nie je“. Spomenula svojho známeho z Holandska. Žije na Slovensku a predáva syry. Tiež sa čuduje, prečo ľudia v tak hojnom počte z našej krajiny odchádzajú. „Možnosti tu máte“, tvrdí. Tiež spomenula jednu typickú vlastnosť Slovákov – pesimizmus. Určite vám nebude cudzie, ak vám poviem, že sa „radi“ pozeráme iba na to zlé. Na margo tejto témy povedala: „Ak budete stále vidieť len to zlé, časom si to osvojíte a všade, kam sa potom pozriete, bude iba to zlé.“ Neostáva mi nič iné, len súhlasiť.
Na niektoré otázky mala takpovediac kontroverzné odpovede, no prekvapila ma jej úprimnosť. Metaforicky napríklad povedala: „Pokiaľ za starého režimu sme boli v ohrade, tak za nového sme stále v nej, len je posunutá tak, že nevidíme jej koniec“. Taktiež hovorila o diskutabilnej „dobrovoľnosti“ pri určitých veciach – ako prechod vojsk cez územie krajiny alebo o diskutabilnej slobode prejavu. Možno sa jedná o kontroverzné otázky a názory, ale podľa mňa je dobré, že sa na túto problematiku nezabúda. Určite je potrebné rozšíriť obzory mladých študentov, ktorí by v budúcnosti s touto problematikou mohli pracovať.
Keďže bolo 9. 5. a to je Deň Európy, padli aj otázky týkajúce sa Európskej únie. Debatu oživilo video žiakov III. B a C triedy s názvom Zjednotení v rozmanitosti, ktorí prispeli do projektu Celebrate Diversity, medzinárodného projektu eTwinning.
Na záver by som len chcel dodať, že z Adely počas besedy priam sršala pozitívna energia a s moderátorom vytvorili skvelú dvojicu, ktorá dokázala zaujať plnú sálu. Dovolím si povedať, že sa nikto nenudil a o zábavu bolo postarané.
Som veľmi rád, že som sa mohol na tejto besede zúčastniť! a dozvedieť sa niečo nové. Pozrieť na veci z iného pohľadu.
„Poznám“ Adelu trochu inak.
Autor: Marek Papay, 3.A Obchodná akadémia Prievidza