1526
Po bitke pri Moháči na trón nastúpil Ferdinand I. z rodu Habsburgovcov, ktorý odobral bojnické panstvo Jánovi Zápoľskému a daroval ho Alexejovi Turzovi. Turzovci vlastnili rozsiahle majetky a patrili k najvýznamnejším uhorským veľmožom. Panovnícke návštevy Bojníc preto boli časté a družina kráľa bývala v kráľovskom dome v Prievidzi.
1540 – 1660
Šírenie myšlienok reformácie neobišlo ani Prievidzu a za podpory Turzovcov sa vytvára evanjelický senoriát v Bojniciach, do ktorého je včlenená aj prievidzská evanjelická cirkev. V tomto období v Prievidzi pôsobí 16 luteránskych farárov, 22 kaplánov a 56 učiteľov.
1545
Narodil sa Albert Huššel, ktorý patril k významným žiakom a neskôr aj učiteľom evanjelickej školy.
2. pol. 16. storočia
Nepriaznivá situácia monarchie vplyvom tureckých nájazdov viedla k posunutiu obchodnej a poštovej cesty z Viedne do Sedmohradska cez územie stredného Slovenska a teda aj cez Prievidzu. Na severnom rohu námestia a Dreveného rínku vybudovali poštovú stanicu s niekoľkými hospodárskymi stavbami, ktorá pre svoj účel slúžila až do 19. storočia.
1560
Mestská rada založila evanjelickú školu, ktorá nadviazala na tradície stredovekého školstva – farskej základnej školy a triviálnej kláštornej školy karmelitánov.
1599
Turci podnikajú lúpežné výpravy až do Nitrianskej stolice a na hornú Nitru, kde vyplienili Prievidzu, Bojnice a Nitrianske Pravno.
1601
V okolí Oslian sa vytvorila skupina ozbrojených lúpežníkov, ktorí drancovali celú hornú Nitru.
1605
V prievidzskej škole študuje Vavrinec Benedikt z Nedožier, budúci profesor Karlovej univerzity a správca Karolína.
1614
Bojnickí zemepáni zaradili šafran, ktorý bol výhodným obchodným artiklom, ako osobitnú dávku Prievidžanov pre panskú kuchyňu.
1619
Bojnický zemepán Stanislav Turzo poskytol územie svojho panstva povstaleckým vojskám uhorskej šľachty pod vedením Gabriela Betlena.
1621
Po porážke betlenovských vojsk v povstaní proti Habsburgovcom do Prievidze prichádzajú cisárske vojská.
