Dve výročia Imricha Vysočana
Imrich VYSOČAN (1924-1994)
prievidzský rodák, akademický maliar, grafik, vysokoškolský pedagóg.
Žiak profesorov Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Jozefa Kostku, ktorí mali veľký podiel na formovaní umeleckého názoru mladej výtvarnej generácie nastupujúcej v povojnovom období. Prvé diela rannej tvorby boli prezentované ešte počas vysokoškolského štúdia od roku 1948 skupinou Majerník a skupinou 29. augusta. Aktívne pôsobil v družstve Tvar, UBS a neskôr v rôznych organizačných štruktúrach SFVU v Bratislave, kde žil, pracoval a tvoril do roku 1975.
Verejnosti sa hneď v počiatku svojej výtvarnej činnosti predstavil ako výborný grafik, kresliar a ilustrátor. Formovo-výrazová jednoduchosť a estetická prirodzenosť sa naplno rozvinuli v tvorivom období šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, kedy vytvoril stovku monumentálnych diel realizovaných v architektúre. Z tejto tvorby sú najznámejšie sgrafitá na vchodoch obytných budov sídliska Píly v Prievidzi, kamenné mozaiky na vysunutých posluchárňach Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, výtvarné dotvoril budovy základných škôl a nákupných stredísk vo Vajnoroch, v Sokolciach, v Lúke nad Váhom, v Čalove, v Dunajskej Strede, v Bratislave – Pošni, v Bratislave – Krasňanoch, v Strekove, železničnej stanice v Dudinciach, budovy tranzitného plynovodu vo Veľkých Kapušanoch a ďalšie.
V rozsiahlej voľnej komornej tvorbe sa naplno prejavilo jeho kresliarske nadanie a umelecká a ľudská vnímavosť. Vytvoril stovky obrazov v širokej palete techník a námetov. Zanechal desiatky veľkorozmerných olejomalieb – acronexov, reflektujúcich na moderné prúdy svetového výtvarného umenie (postmodernizmus, kubizmus, nefigurálna a geometrická abstrakcia). Výnimočné na dobu vzniku a námet sú olejomaľby kniežat Veľkomoravskej ríše vytvorené v roku 1971, Vzbury prievidzských žien z roku 1771 vytvorené v roku 1980 a stovky ďalších obrazov.
Mal 13 samostatných výstav a zúčastnil sa 33 spoločných výstav. Vystavoval na celom území Slovenska, v Prahe, v Moskve, v Štokholme, v Kyjeve, v Drážďanoch a v Krakove.
V časoch realizácie rozsiahlej tvorby v architektúre a voľnej komornej maľbe aktívne pôsobil ako vysokoškolský pedagóg v rokoch 1952 až 1955 na VŠVU v Bratislave ako asistent profesora Majetku a tajomník katedry maliarstva. V rokoch 1962 – 1975 bol docentom Ústavu kreslenia pri Katedre teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave.
Trvalou spomienkou na tvorbu a prínos tohto popredného slovenského výtvarníka je aj mestská galéria, ktorá nesie jeho meno – Galéria Imricha Vysočana v Prievidzi. Galéria sídli v priestore Meštianskeho domu na Námestí slobody, kde sa v lete 2024 konala Storočnica Imricha Vysočana – výstava diel a dokumentov z pozostalosti autora pri príležitosti 100. výročia narodenia akademického maliara. Osobitným prínosom projektu bol výber diel z jeho pozostalosti, ktoré sú zachované v súkromných archívoch. Výstava zožala veľký úspech, čím verejnosť prejavila úctu k odkazu Imricha Vysočana.