Štátna správa a samospráva

Samospráva je spoločne so štátnou správou súčasťou verejnej správy. Verejná správa je označením sústavy orgánov, ktoré spravujú verejné záležitosti.

  1. Štátna správa je časť verejnej správy, ktorá sa uskutočňuje pod riadením a kontrolou štátu. Jej vykonávateľom je vláda, na nižších úrovniach krajské a okresné úrady resp. obvodné úrady. Pre činnosť štátnych orgánov platí ústavná zásada „konať len na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. V štátnej správe teda nie je možné konať, iba v prípade zákonom zavedených pravidiel.
  2. Samospráva je samostatným, slobodným a nezávislým spravovaním vecí verejných občanmi, ktorí žijú na určitom území (napríklad na území mesta pôsobí mestská samospráva). Výkon samosprávy je možné obmedziť len ústavou a zákonmi. Pre samosprávu a jej občanov platí ústavná zásada „čo nie je zakázané je povolené“. Znamená to, že v samospráve možno pružne zareagovať aj bez príslušného zákona, ak iný zákon nie je porušený.

V súčasných podmienkach rozlišujeme samosprávu na:

  1. miestnej úrovni – obec, resp. mesto,
  2. regionálnej úrovni – vyšší územný celok.

Rozdiely medzi samosprávou a štátnou správou:

1. Samospráva :

  • samostatne, v zmysle platných právnych predpisov hospodári s vlastným majetkom i s majetkom, ktorý jej bol zverený
  • rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony, súvisiace so správou obce a jej majetku
  • zostavuje a schvaľuje rozpočet mesta a záverečný účet, ktorý verejne prezentuje a vedie o ňom diskusiu
  • obstaráva a schvaľuje územno-plánovaciu dokumentáciu mesta a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života mesta
  • usmerňuje ekonomickú činnosť, vydáva záväzné stanoviská k ekonomickej i podnikateľskej činnosti mesta
  • vykonáva výstavbu, údržbu a správu miestnych komunikácií, verejného osvetlenia, verejných priestranstiev a verejnej zelene

Samosprávu vykonávajú obyvatelia prostredníctvom:

  • orgánov mesta (mestské zastupiteľstvo, primátor mesta)
  • hlasovania obyvateľov (miestne referendum)
  • verejných zhromaždení obyvateľov mesta

2. Štátna správa:

  • realizuje úlohy štátu prostredníctvom štátnych orgánov
  • rozhoduje o konkrétnych právnych vzťahoch, čím mocensky pôsobí na proces realizácie práva a usmerňuje ho vydávaním individuálnych aktov – rozhodnutí
  • prenáša úlohy štátu na mestá a obce zákonom a finančnými prostriedkami potrebnými na realizáciu úloh
  • rozhodovacia činnosť štátnej správy je presne určená zákonmi a inými právnymi predpismi

V nasledujúcej časti sa vám pokúsime priblížiť, ako samospráva v meste Prievidza funguje. Na existenciu, rozvoj mesta a jeho činnosť pôsobia okrem nás, návštevníkov, štátneho, súkromného a neziskového sektora predovšetkým primátrka, poslanci a úradníci, správnejšie zamestnanci mestského úradu (MsÚ). Kým primátorka a poslancov (tak ako aj prezidenta a poslancov NR SR) volíme vo voľbách na obdobie 4 rokov, pracovníci MsÚ sú zamestnancami mesta a ich práca (podobne ako práca štátnych úradníkov) nesúvisí s dĺžkou volebného obdobia. Na čele MsÚ stojí prednosta. Je tiež zamestnancom mesta a do tejto pozície ho vymenúva i odvoláva už spomínaný predstaviteľ mesta – primátorka. Kým MsÚ spolu s primátorkou sú výkonnými orgánmi (tak ako prezident a vláda), tak mestské zastupiteľstvo (MsZ) je zastupiteľským orgánom (podobne ako NR SR). MsZ je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov – v podmienkach mesta Prievidza je to 16 z celkového počtu 31 poslancov. Kým však NR SR schvaľuje zákony platné pre celú SR, MsZ prijíma nariadenia (alebo známe VZN – Všeobecne záväzné nariadenia), platné len pre naše mesto a tieto musia byť v súlade so zákonom. Mestské výbory reprezentujú obyvateľov v príslušnej mestskej časti. Ich členmi sú všetci poslanci MsZ, ktorí boli v danom volebnom obvode zvolení.