Ozveny Jedného sveta v Prievidzi - Návrat do horiaceho domu
Organizátori: OZ Berkat a RKC v Prievidzi
Vstupné: 2 €, študenti, dôchodcovia, ZŤP 1 €
Návrat do horiaceho domu
Krajina pôvodu: Slovenská republika, rok výroby: 2014
Žáner: Kreatívny dokumentárny film, 70 min.
Scenár a réžia: Anna Grusková
Hlavný kameraman: Ivo Miko
Strih: Jakub Fišer
Zvuk: Tomáš Gregor
Produkcia: Mirka Molnár Ľachká, Anzio s.r.o. / Produkčný dom: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici / Produkcia v Izraeli: Avi Ofer
Oficiálna stránka filmu: www.haviva.sk
Dokumentárny film Návrat do horiaceho domu predstavuje život pozoruhodnej ženy Chavivy Reickovej. Prináša nielen množstvo neznámych archívnych materiálov, spomienky pamätníkov a putovanie po Chaviviných stopách na Slovensku, vo Veľkej Británii a v Izraeli, ale predovšetkým príbeh príťažlivej osobnosti, ktorý môže inšpirovať i v súčasnosti.
Chaviva Reicková (1914 – 1944), príslušníčka britskej spravodajskej služby, aktivistka i zanietená sionistka, ktorá túži prísť pomáhať do krajiny svojho detstva počas Slovenského národného povstania na jeseň v roku 1944. Bola jednou z palestínskych židovských parašutistiek vyslaných na vojenské misie do nacistami okupovanej Európy. Čo si myslia súčasné Chavivy, vojačky na Slovensku i v Izraeli, o svojej službe vlasti? Aký zmysel má príbeh Chavivy Reickovej dnes?
Chaviva ako osobnosť je veľmi zaujímavá. Mala dramatický život. Pochádzala z chudobných pomerov a aktivizovala sa v mládežníckom sionistickom hnutí HaShomer HaTzair v Banskej Bystrici. Ako jedna z mála žien v predvojnovej dobe jazdila na motorke. Odišla pred fašizmom do Palestíny (dnešný Izrael), kde sa podieľala na vybudovaní kibucu Maanit. Stala sa tiež dobrovoľníčkou Palmachu – elitných jednotiek podzemnej armády židovskej komunity, ktorá usilovala o ukončenie britskej okupácie Palestíny. Napriek tomu vstúpila do britských jednotiek SOE, aby mohla pomáhať prenasledovaným Židom. Po prílete na Slovensko počas Slovenského národného povstania aktívne pomáhala nielen Židom, ale aj spojeneckým pilotom. Počas povstania bola zajatá a následne zavraždená nacistami v Kremničke. Zostať v Palestíne znamenalo veľkú nádej prežiť a odísť na Slovensko, znamenalo riskovať život. Napriek tomu nezaváhala.
Chavivin príbeh zároveň otvára i všeobecnejšiu tému pôsobenia žien v Slovenskom národnom povstaní, ktorá zatiaľ čaká na komplexnejšie spracovanie. Vieme, že ženy v SNP boli aktívne v armáde, ako aj v partizánskom hnutí a mali nezastupiteľnú úlohu. Spojárky, zdravotníčky, ale často aj bojovníčky, či dokonca ostreľovačky. V každom prípade riskovali životy.
